Meranie a hodnotenie hladiny hluku презентация

Zvuk je akustické vlnenie v pružnom prostredí v rozsahu frekvencií a intenzít nie rušivo vnímaných ľudským uchom. Zvuk je akustické vlnenie schopné vyvolať u človeka vnem. (Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku) Ak ide o rušivý zvuk, ktorý vyvoláva nepríjemný vnem, hovoríme o hluku. Hluk ako nežiaduci produkt energetickej premeny je odpadom, ktorý znečisťuje prostredie. Hluk je každý nežiaduci, rušivý, nepríjemný alebo škodlivý zvuk. (Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z.)

Tlak vzduchu v ľubovoľnom mieste je väčší, alebo menší ako by bol bez zvuku. Tlak vzduchu v ľubovoľnom mieste je väčší, alebo menší ako by bol bez zvuku. Tento nadbytok (alebo nedostatok) tlaku sa nazýva akustický (zvukový) tlak. Akustický tlak predstavuje len malú časť normálneho tlaku vzduchu. Okamžitý akustický tlak je rozdiel medzi celkovým tlakom a statickým tlakom v určitom okamihu v danom bode prostredia. (Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z.) Základnými fyzikálnymi veličinami, ktorými opisujeme zvukové vlnenie sú: akustický tlak – p [Pa] – je rozdiel medzi tlakom pôsobiacom v danom okamžiku a statickým tlakom, akustická rýchlosť – v [ms-1], akustický výkon – P [W], intenzita zvuku – I [Wm-2].

Akustická rýchlosť je analogická intenzite striedavého prúdu, akustický tlak zase jeho napätiu. Oblasť, v ktorej sa šíri zvuková vlna, je akustické pole. Základná veličina charakterizujúca akustické pole je akustický tlak . Rôzne osoby majú rozdielne hranice frekvenčného intervalu, ktoré sa aj u tej istej osoby menia s vekom. Udáva sa, že oblasť počuteľnosti je priemerne medzi 16 Hz a 20000 (16000) Hz. V starobe sa horná hranica znižuje na 5000 Hz - u prírodných národov nedochádza až k takému poklesu.

Frekvenčné pásmo je oblasť frekvencií ohraničená dolnou hraničnou frekvenciou fd a hornou hraničnou frekvenciou fh; charakterizuje sa strednou frekvenciou fs  Frekvenčné pásmo je oblasť frekvencií ohraničená dolnou hraničnou frekvenciou fd a hornou hraničnou frekvenciou fh; charakterizuje sa strednou frekvenciou fs  (STN EN ISO 266 Akustika. Normalizované frekvencie)

Bez technických pomôcok nemožno sa dorozumieť prirodzenou rečou, ak hladina hluku je nad 85 dB(A). V strojovniach i niektorých ďalších priestoroch tovární a elektrární sú bežné hladiny hluku nad 100 dB(A). Bez technických pomôcok nemožno sa dorozumieť prirodzenou rečou, ak hladina hluku je nad 85 dB(A). V strojovniach i niektorých ďalších priestoroch tovární a elektrární sú bežné hladiny hluku nad 100 dB(A).

Rozoznávame: Rozoznávame: Emisiu hluku – meraním hluku zdrojov hodnotíme namerané množstvo hluku (vyžarovanú energiu) na konkrétnom zdroji hluku, Imisiu hluku – meraním hluku v mieste pobytu osôb charakterizujeme akustickú kvalitu prostredia (namerané množstvo hluku na konkrétnych miestach prostredia) a možné vplyvy hluku na človeka. Najvyššia prípustná hladina hluku Lp – je taká hladina hluku, pri ktorej na základe súčasných poznatkov vedy a techniky ani pri trvalom pôsobení (počas 8 h pracovnej doby) nedochádza k poškodeniu zdravia zdravých ľudí hlukom. LAp = LAz + k  kde LAp je najvyššia prípustná ekvivalentná hladina hluku, LAz je základná hladina hluku, k je korekcia.

človek počuje vysoké a nízke tóny pri rovnakej hlasitosti slabšie ako stredné tóny, preto boli zavedené korekčné krivky, ktoré pri meraní zohľadňujú ľudskú sluchovú nerovnomernosť. človek počuje vysoké a nízke tóny pri rovnakej hlasitosti slabšie ako stredné tóny, preto boli zavedené korekčné krivky, ktoré pri meraní zohľadňujú ľudskú sluchovú nerovnomernosť. na priblíženie meraných veličín vnímaniu ľudského ucha sa do meracích reťazcov zvukomerov boli zaradené váhové filtre, ktoré pripodobňujú frekvenčnú charakteristiku meracieho reťazca vybraným krivkám hladín rovnakej hlasitosti. Medzinárodne sa ustanovilo, že hluk sa bude merať podľa korekčnej krivky A, v decibeloch upravených vzhľadom na nerovnomernosť ľudského ucha v dB(A). Hladinou hluku A nazývame hladinu akustického tlaku hluku alebo zvuku zistenú pri použití váhového filtra A zvukomeru. Zvukomer s filtrom A potlačuje intenzity hluku nižších frekvencií a zvýrazňuje frekvencie vyššie, čím namerané hodnoty približuje subjektívnemu vnímaniu hluku človekom.

Úlohy merania hladiny hluku Na základe merania viacerých hodnôt zistite priemernú hladinu hluku v učebni počas laboratórneho cvičenia! Porovnajte aritmetický a energetický priemer nameraných hodnôt! Zhodnoťte, či nameraná výška hladiny hluku je v súlade s požiadavkami na charakter vykonávanej činnosti! Zistite závislosť hladiny hluku ako funkciu vzdialenosti od zdroja hluku! Zistenú závislosť znázornite graficky a posúďte, či je v súlade s očakávaniami!

KONTROLNÉ OTÁZKY KONTROLNÉ OTÁZKY Vysvetliť čo je zvuk a hluk, ako vznikajú! Vymenovať základné akustické veličiny! Vysvetliť Weber-Fechnerov fyziologický zákon, čo vyjadruje, prečo je výhodné jeho logaritmické vyjadrenie? Uviesť najnižšiu hladinu hluku, ktorá už poškodzuje sluchový orgán! Uviesť a vysvetliť vzťah pre výpočet najvyššej prípustnej hladiny hluku, vysvetliť na príklade! Vysvetliť pojmy emisia a imisia hluku! Vysvetlite postup pri meraní! Kedy sa počíta energetický priemer nameraných hodnôt? Je nameraná výška hladiny hluku v súlade s požiadavkami na charakter vykonávanej činnosti?

M2 Meranie osvetlenosti M2 Meranie osvetlenosti Viditeľné žiarenie je také elektromagnetické žiarenie (380 – 760 nm), ktoré je schopné vyvolať zrakový pocit. Zraková pohoda je príjemný psychofyziologický stav, pri ktorom zrak plní optimálne svoju funkciu a človek má pocit, že nie iba dobre vidí, ale cíti sa aj psychicky dobre.

Osvetľovanie podľa použitých zdrojov delíme na: Osvetľovanie podľa použitých zdrojov delíme na: denné, umelé, združené – kombinované, Pre meranie osvetlenosti sa používa luxmeter. Hlavnou časťou je snímač – fotónka a merací prístroj (mikroampérmeter), ktorý je priamo ciachovaný v luxoch. Rozsah prístroja je väčšinou regulovaný redukčnými clonami. Meranie robíme na pracovnej ploche, čo je rovina, v ktorej sa vykonáva práca. Pokiaľ rovina nie je určená, namiesto nej sa meria v tzv. porovnávacej rovine, čo je vodorovná plocha vo výške 0,85 m nad podlahou.

Pri hodnotení denného osvetlenia berieme do úvahy relatívne hodnoty – tzv. činiteľ denného osvetlenia – kvôli premenlivosti denného osvetlenia (zmena intenzity, farby svetla). Pri hodnotení denného osvetlenia berieme do úvahy relatívne hodnoty – tzv. činiteľ denného osvetlenia – kvôli premenlivosti denného osvetlenia (zmena intenzity, farby svetla). Hodnoty absolútne, zistené meraním, sú len prostriedkom na výpočet tohto činiteľa. Z výsledkov merania určujeme: Priemerný výsledný činiteľ denného osvetlenia ako aritmetický priemer z výsledných činiteľov v jednotlivých štvorcoch, Najmenšie a najväčšie hodnoty činiteľa denného osvetlenia, z ktorých sa stanoví činiteľ rovnomernosti denného osvetlenia Dr podľa vzťahu: Dr = Dmin / Dmax

Vo vnútorných priestoroch alebo v ich funkčne vymedzených častiach s dlhodobým pobytom zamestnancov sú najnižšie prípustné hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti Vo vnútorných priestoroch alebo v ich funkčne vymedzených častiach s dlhodobým pobytom zamestnancov sú najnižšie prípustné hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti a) pri bočnom osvetlení Dmin = 1,5 %, b) pri hornom a kombinovanom osvetlení Dm = 3 %, kde Dmin je minimálna hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine [%], Dm je priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine [%]. Vyhláška č. 259/2008 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov

Pri meraní umelého osvetlenia je potrebné, aby pred začatím merania osvetľovacie sústavy so žiarivkami a výbojkami svietili minimálne 100 h, žiarovky aspoň 6 h. Pri meraní umelého osvetlenia je potrebné, aby pred začatím merania osvetľovacie sústavy so žiarivkami a výbojkami svietili minimálne 100 h, žiarovky aspoň 6 h. Z výsledkov merania stanovíme: priemernú hodnotu celkového osvetlenia Dm, minimálnu hodnotu celkového osvetlenia Dmin, rovnomernosť osvetlenia Dr, Namerané výsledky sa porovnávajú s predpísanými hodnotami.

Požiadavky na umelé osvetlenie pracovísk - Najnižšie prípustné hodnoty celkovej priemernej udržiavanej osvetlenosti vnútorného priestoru pracovísk sú Požiadavky na umelé osvetlenie pracovísk - Najnižšie prípustné hodnoty celkovej priemernej udržiavanej osvetlenosti vnútorného priestoru pracovísk sú a) pre dlhodobý pobyt zamestnancov v priestoroch 1. s dostatočným denným osvetlením Em = 200 lx, 2. so združeným osvetlením Em = 500 lx, 3. bez denného osvetlenia, ak sú preukázateľne zabezpečené náhradné opatrenia Em = 500 lx (napr. pobyt max. 4 hod. denne a pod.) , 4. bez denného osvetlenia v ostatných prípadoch Em = 1 500 lx, b) pre krátkodobý pobyt zamestnancov Em = 100 lx, c) pre občasný pobyt zamestnancov Em = 20 lx, kde Em je priemerná hodnota udržiavanej osvetlenosti.

Úlohy merania osvetlenosti Úlohy merania osvetlenosti Odmerajte vodorovnú osvetlenosť vo výške pracovnej plochy vo vybraných bodoch danej miestnosti, aby na základe nameraných hodnôt bolo možné vyhotoviť mapu osvetlenosti! Meranie zrealizujte podľa možnosti pre denné a združené, prípadne pre umelé osvetlenie! Namerané výsledky znázornite ako 3D a 2D graf! Vypočítajte priemernú osvetlenosť a rovnomernosť osvetlenia v miestnosti. Zdôvodnite, či meraná miestnosť vyhovuje požiadavkám kladeným predpismi osvetlenosti pre učebňu, resp. charakter vykonávanej činnosti!

KONTROLNÉ OTÁZKY KONTROLNÉ OTÁZKY 1. Vymenujte charakteristické svetelno-technické veličiny a jednotky (uveďte aj ich rozmery), vzťahy medzi nimi! 2. Vysvetlite čo je lumen a čo je lux! 3. Vysvetlite čo je merný svetelný tok. Porovnajte najbežnejšie používané svetelné zdroje z hľadiska ich merného svetelného toku! 4. Aké sú odporúčané hodnoty intenzity osvetlenia pre jednotlivé činnosti (hlavne pre učebne, študovne, kresliarne, počítačové pracoviská)? 5. Aké faktory ovplyvňujú dobré osvetlenie? 6. Aké druhy osvetlenosti rozlišujeme? 7. Kde sa vyžaduje a ako sa zabezpečí zrakový výkon a zraková pohoda? 8. Vysvetlite postup pri meraní! 9. Čo ste zistili o meranej miestnosti - vyhovuje požiadavkám na charakter vykonávanej činnosti?